Všetko má svoj koniec – i smútok

     Ako hovorí Morgan Scott Peck, americký psychiater: „Život je ťažký..“ Ale v sérii životných problémov  máme i  svoje príjemné obdobia, radostné chvíle, svoje blízke a oporné osoby, vlastné zdroje radosti, svoje priority.. Je užitočné poznať, čo a koho máme radi, na čo sa v živote tešíme, kedy nevnímame čas, lebo nás niečo baví...Pretože život nikoho z nás neušetrí od bolestí, pádov, sklamaní a strát. Všetci v živote niekoho stratíme. Všetci spoznáme, ako dokáže „duša bolieť za niekým, koho sme milovali, kto patril do nášho života a už nie je...

     Tak ako všetko na svete, i smútok má svoje podoby, farby. Bowlby uvádza štyri fázy „zdravého“ smútenia:

     1.Fáza šoku – trvá niekoľko hodín až týždeň.  Niektorí túto fázu nazývajú „čiernou dierou“. Môžu ju sprevádzať stavy zmätenosti,  popieranie reality, neschopnosť prijať skutočnosť.  Niektorí smútiaci pôsobia dojmom, akoby ich riadil „autopilot“,  navonok pôsobia chladne, bez emócií.. Tento zdanlivý pokoj môže byť u niektorých  prerušovaný záchvatmi plaču, ale  i zúrivosti .

     2. Fáza túžby a hľadania stratenej osoby – trvá niekoľko mesiacov, zriedkavo i niekoľko rokov. Opustený žiali, niekedy až nekontrolovane plače, môže sa objaviť nepokoj, nespavosť, občasné pocity prítomnosti milovanej osoby. K stavom žiaľu môže pribudnúť i hnev na toho, kto nás opustil. Môžu sa objaviť i výčitky svedomia, či smútiaci nemal urobiť  niečo inak , aby zabránil odchodu, rozvodu, smrti.

     3.Fáza dezorganizácie a zúfalstva – cez rozličné emočné stavy sa opustený postupne dopracuje k akceptácii straty. Pokorne dokáže prijať realitu – zostal síce sám, ale jeho život pokračuje.

     4. Fáza reorganizácie – opustený sa učí nanovo žiť.   Mnohým veľmi pomáha, keď dokážu vidieť, že nie „všetko odišlo“, niečo predsa len zostalo zo života pred stratou.. Smútok pomáha smútiacim sústrediť sa na seba a po vyplavení silnej bolesti nanovo formulovať nielen svoje životné ciele, ale i seba: „Kto som teraz - sám, bez partnera?“

     Na proces smútenia majú vplyv mnohé okolnosti: kto odišiel, za akých okolností, aká bola kvalita vzťahu s ním. Významnú úlohu v tomto procese má i spôsob, akým  človek  je zvyknutý zvládať problémy. Niekto je pasívnejší a čaká na pomoc okolia, iný je aktívnejší pri hľadaní riešenia.

     Ojedinele sa môže vyskytnúť tzv. komplikované smútenie. Ide o prípady, kedy je opustený svojimi pocitmi smútku akoby  zahltený. Smútiaci žiali veľmi dlho a intenzívne, nevie sa tešiť, ťažko sa mu pracuje, nemá ciele, nevie si predstaviť, ako bude sám ďalej žiť. Každá spomienka na stratenú osobu – aj po rokoch.- v ňom spúšťa stratu emočnej rovnováhy . Z takto komplikovaného zármutku môže vzniknúť i ťažká depresia, rôzne strachy alebo  látkové  závislosti.

     V súčasnosti existuje veľa možností psychologickej pomoci smútiacim. Je možné im ponúknuť priestor, v ktorom sa budú cítiť bezpečne aj so svojím spôsobom smútenia. Je možné ponúknuť im možnosti, ako prechádzať spomínanými fázami smútenia a objaviť v sebe silu žiť ďalej.

     Život nie je ľahký, ale našťastie,  sa rôzne dni a obdobia striedajú . Mnohé roky skúseností ma však presvedčili,  že napriek bolesti dneška,  v nás mnohých drieme veľká sila prežiť a hľadať svetielka zajtrajška.

     Niekedy stačí, keď nás v tom ťažkom období života niekto sprevádza a verí nám.

PhDr.Zuzana Kurucová, súkromná  poradenská psychologička  pre jednotlivcov i páry

Nové Zámky, 0907/70 62 30,www.amnis-sro.sk