Nájdem si toho pravého...(alebo stopy detstva v partnerskom vzťahu)

    Dnes Vám ponúkam pohľad za kulisu nespokojnosti, ktorá je často prítomná napriek tomu, že človek žije v dobrých podmienkach.

   Do pracovne vstúpila skromne pôsobiaca  štyridsiatnička: „Manžel tvrdí, že ma má stále rád, že robí všetko preto, aby som bola spokojná a mne nie je stále dosť...Vraj za to môže moje detstvo, nie on. Áno, som stále nespokojná. Chcem zistiť, prečo?“

   „Máte nápad, ako s tým súvisí vaše detstvo, keď ste ho už spomenuli?“, pýtam sa.

„Presne neviem. Otec pil. Nebol agresívny, nevystrájal, ale nebol prítomný. Z práce šiel často za kamarátmi do pohostinstva, večer domov – v nálade. A doma tichá domácnosť – uplakaná , ale obetavá mama. V dedine nás poznali ako bezproblémovú rodinu – mama bola starostlivá, niekedy až prehnane. My sme sa so sestrou dobre učili a slušne správali. O tom, čo sa deje doma, nik nevedel. So sestrou sme snívali o tom, že raz si nájdeme toho ideálneho, pravého a našim deťom doprajeme iné detstvo... A myslela som si, že som ho aj našla. Na strednej škole. Obaja sme boli pre toho druhého prvými láskami. Sme spolu dvadsať rokov - máme zdravé deti, výbornú prácu, dom, auto a ja nie som šťastná! Čo mi vlastne chýba?!,“ rozplakala sa. Priestor medzi nami sa naplnil smútkom i bezradnosťou.

Úvahy psychologičky:

   Klientka vyrastala v rodine, kde partnerský vzťah nefungoval. Klientka mala len rok, keď sa narodila sestra. Matka bola na výchovu dvoch deti i na domácnosť sama. Dve deti za sebou, nefunkčný partnerský vzťah, k tomu náročnosť voči sebe, mohli byť pre ňu veľkou záťažou. Chcela byť dobrou, obetavou mamou, ale nemala silu byť deťom tak k dispozícii, ako to ony potrebovali. Výskumy ukazujú, že ak sa vytvorí citová väzba medzi dieťaťom a opatrovateľom, ale táto väzba sa príliš skoro preruší alebo kolíše, ak matka síce dieťa vníma, ale často a rýchlo od neho odchádza, napr. pre množstvo povinností, dieťa prežíva situáciu emočného opustenia. Ak situácia trvá dlho, môže viesť až chronického smútku.  Tieto deti často rýchlo prosperujú, sú šikovné - tým získajú aspoň pozornosť rodiča,  ale hlboko v duši si celý život nevedomo želajú, aby sa niekto o nich postaral.. Často snívajú o ideálnom partnerovi a ideálnom vzťahu. Túžia po raji, kde je jeden pre druhého (ako matka pre dieťa). Kontakt s realitou a odlišnosťou ich však chronicky sklamáva.

   Moja klientka sa nedokázala vo vzťahoch presadzovať, strácala sa v nich, dávala viac než chcela. Chronicky sa preťažovala (ako jej matka).

   Hrdo sa hlásila k tomu, že je nekonfliktná. I táto vlastnosť má svoje korene v detstve. Za veľkým množstvom nenaplnených potrieb bol nielen vzor prispôsobivej matky, ale i veľa potlačeného hnevu a pocitov osamelosti. Hnev je emócia, ktorá energetizuje a dodáva nám odvahu meniť veci v našom živote. Moja klientka mala strach navonok sa prejaviť, mala strach využiť silu hnevu v prospech seba. Potlačený hnev si však hľadal cestu von a prejavil sa vo forme podráždenosti a nespokojnosti.  

   Jedným z cieľov našej spolupráce bolo naučiť ju vnímať svoje pocity a potreby a rešpektovať ich.