ZAČNITE TERAZ

OSTROVY OTÁZNIKOV
(dnes na ostrove Alice a Emila)

Počuli ste o Ostrovoch otáznikov?  Nie?  Ale určite áno. Sú to ostrovy, na ktorých žijú páry, niekedy i celé generácie.. Sú to vlastne RODINY. Každý z tých ostrovov je iný  - iná  veľkosť, odlišná teplota, vôňa,  zvyky, iné pravidlá, ale jedno je vždy rovnaké – vo vzduchu  visia otázniky, menšie, veľké... Veľa otáznikov a málo odpovedí....

Ja sama na jednom z týchto ostrovov bývam a občas mám možnosť spoznať i ostrovy iných...Rada by som Vám postupne zopár z nich predstavila. Dnes - ostrov Alice a Emila.

Spoznali sa....Alica a Emil...Obaja boli z jednej ulice...potom v jednej partii a potom v jednom vzťahu...Sami dvaja, vlastne traja – Alica, Emil a dopamín...Hormón, ktorý spôsobuje búrku v mozgoch ľudí....Dopamín, ktorý šepká, že on je ten pravý, najlepší, najúžasnejší...osudový...a ona je tá najpríťažlivejšia, najvzrušujúcejšia....osudová..

Zdalo sa, že všetko je tak krásne a jednoduché – pretože neboli sami. Bol tu s nimi dopamín a oni nevnímali žiadne otázniky...Ale nezostal dlho, splnil svoju misiu a vzdialil sa...Zostali  bez neho a s otáznikmi...

Jeho otázniky mali svoje podoby:

  • Prečo len sedí  ticho a nevyjadruje sa?
  • Prečo sa stále len usmieva?
  • Prečo  si dá len za pohárik a nechce sa uvoľniť?

Jej otázniky boli síce malinké, ale sa tiež ozývali:

  • Prečo každý počúva iba jeho?
  • Prečo ho musím hodinu presviedčať, aby sme šli už domov ?
  • Prečo  si myslí, že má vždy pravdu?

Otázniky začali žiť s nimi – občas sa objavili, ale odpovede  na ne ešte neboli dôležité... Hlavne, že sa mali radi, cítili sa dôležití jeden pre druhého ... A po rokoch sa Emil rozhodol – rád by s Alicou žil na vlastnom ostrove a ona súhlasila....Po sobáši sa presťahovali na svoj ostrov a začali spolu žiť... A spolu s nimi sa i otázniky stali stálymi obyvateľmi nového domova - rovnocennými ako oni dvaja...A bolo dôležité im venovať pozornosť...Alica sa zrazu menej usmievala a uvažovala nad tým, že vzduch je už prehustený otáznikmi....

Keby poznala odpovede aspoň na niektoré z nich, ľahšie by sa jej dýchalo. Tak  skúsila: Prečo ma nikdy nepočúvaš Emil? Prečo musíš mať vždy len ty pravdu? Kde je ten Emil, ktorý ma nado všetko miloval a tvrdil, že Valentín môže byť každý deň?

A Emil vytiahol svoje otázniky: Prečo musíš zase začínať? Prečo si sa takto zmenila? Prečo len vyrývaš? Kde je tá usmievavá Alica, do ktorej som sa zaľúbil?


V každom partnerskom  či manželskom vzťahu  je množstvo  otáznikov, na ktoré je  dôležité hľadať odpovede...Na niektoré  potrebujeme hľadať odpovede spolu s partnerom,  odpovede na iné otázky  nosíme sami v sebe...

Otázniky v nás vznikajú   od momentu, kedy začíname žiť s ostatnými  a uvedomovať si  zložitosť  medziľudských  vzťahov. Ako mám byť sama sebou a zároveň podľa predstáv svojich rodičov? Mám úprimne hovoriť o sebe a riskovať  kritiku  rodičov alebo hovoriť imponujúco, aby boli rodičia spokojní? Mám si dať cigaretu, i keď mi nechutí alebo riskovať odmietnutie partiou?

A otázniky s nami putujú aj do partnerských vzťahov...a komplikujú nám život.

Alica vyrastala v rodine s prísnym a dominantným otcom. Najčastejšia veta v ich rodine patrila otcovi a znela : „Povedal som...“. Nikdy sa jej rodičia nepýtali na názor, boli spokojní, keď ticho sedela v kúte a „dala pokoj“.  Emil ju  oslovil tým, že vyzeral dobre, bol úspešný, sebaistý....(skoro ako otec). Zaľúbila sa do neho, pretože  sa jej javil úžasný, mal sebaistotu, ktorú ona nemala. Obdivovala ho.  Ale po čase  jej prekážalo, že všetko bolo podľa Emila. Aj ona sa chcela cítiť vo vzťahu dobre – ale bála sa prejaviť svoj názor. Bála sa, že ju Emil  zahriakne (ako otec). Vedela len plakať alebo sa sťažovať....čo však Emilovi prekážalo. Vyčítal jej, že sa už neusmieva, len sa sťažuje a ľutuje. Začala sa cítiť  neistá, nepochopená, bezmocná ...

Emil vyrastal v rodine, ktorá „mala povesť“. Každý člen rodiny mal vysokú školu. Mama sa vždy chválila  aký je synáčik „šikovný, múdra hlavička...“. Jediné, čo rodičov zaujímalo, boli známky v škole. Tak sa učil – bol vždy najlepší z triedy...Nepoznal nič iné ako učenie. Nikdy nečítal beletriu, len „ťažkú“ literatúru – ako 17 ročný poznal diela Dostojevského, Tolstoja. Učil sa tri cudzie jazyky, každé leto iný jazykový tábor,  cez vysokú školu stáž v Amerike. Alica ho zaujala tým, že bola najkrajšia z ulice. To mu imponovalo, vždy chcel len to najlepšie. Bol ňou nadšený, všetci kamaráti z partie mu ju závideli.. Svadba bola veľkolepá – najkrajší pár mesta.....Teraz ale  nerozumie, prečo je to inak. Čo tá Alica stále vyčíta? Veď  sa nemôže na nič  sťažovať, má  všetko...dom, auto, dovolenku každý rok.... Prečo si to neváži?  Čo by ešte chcela...?! Patria medzi elitu...! Čím viac jej ponúka, tým je nespokojnejšia...Vykrikuje, že ju si nekúpi!! Cíti sa bezmocný, nevie, čo iné ako úspech má svojej Alici ponúknuť... Spôsob, akým chce vzťah zachrániť, Alicu paradoxne neoslovuje.

Slovo na záver - miesto otáznika:

V každom vzťahu  existuje pohyb: chceme  sa k iným približovať, aby sme našli lásku, porozumenie  a zároveň sa chceme  i  vzdialiť, aby sme potvrdili svoju  originalitu, hodnotu....

V mnohých vzťahoch sa to ale nedarí – buď si dokazujeme svoju hodnotu (správame sa arogantne, sebecky, agresívne, ignorujúco) alebo sa príliš prispôsobujeme, aby bol partner spokojný....Ani tak nie je dobre, ani tak.... Nájsť tú strednú cestu – je najťažšie – byť so svojím životom spokojní,  vážiť si partnera a  tešiť sa z toho,  ako nám je obom vo vzťahu  dobre...Naučili sme sa v detstve niečo o sebe a niečo o iných...Robíme to najlepšie ako vieme...ALE! Keď nám ide o záchranu manželstva či partnerstva, spôsob, akým sa snažíme, vzťahu často nepomáha...

Ako sa môže Alica vymaniť z pozície neistej, málo sa prejavujúcej a až priveľmi sa prispôsobujúcej  partnerky, keď pri každom pokuse pomenovať svoje pocity, má pocit viny?

A Emil? Čo iné môže okrem materiálneho bohatstva a úspechu  ponúknuť svojej partnerke? Nič iné zatiaľ nepoznal...Táto stratégia „prežitia“  doteraz fungovala...Každý ho pozná ako sebavedomého, úspešného. Ako si má vážiť Alicu, keď  len kritizuje, sťažuje sa? Nepamätá sa, kedy ho naposledy pochválila.

Pri výbere partnera často funguje princíp „zámok a kľúč“ – osobnosti partnerov do seba zapadajú... Alica sa naučila v detstve závislosti a Emil potláčal svoje pochybnosti vonkajšími úspechmi.  Závislý typ partnerky a  narcistická osobnosť partnera – častá kombinácia ...Na začiatku vzťahu sa zdá, že ide o dokonalý súlad . Neskôr sa objavia trhliny – ona je nespokojná, lebo partner ju neuznáva a on je nespokojný, pretože už to nie je tá „dokonalá“ partnerka.

Kým si títo partneri neuvedomia svoje stereotypy, svoje drámy, ktoré žijú – ťažko sa kríza ich spolužitia vyrieši... Nemôžeme od partnera čakať, že vyrieši naše  neistoty, komplexy... Hodnotu seba musíme nájsť najprv v sebe, uvedomiť si zámery nášho konania, ako  i  zmysel  nášho života.  Potvrdenie našej hodnoty od partnera je bonus.